garby

Slovo zodpovednosť definujú múdre slovníky nasledovne: vedomie o následkoch činu, konania; povinnosť niesť následky za nejaký čin. Keby som bola nevšímavým človekom, tak  definíciu preletím a narýchlo pochopím. Ja som však skôr ľudský druh analytického typu. Moja otázka znie: čo teda naša milá drahá zodpovednosť je? Je to len vedomie o následkoch našich rozhodnutí či činov alebo z nej plynie aj povinnosť niesť následky za všetky dobré a zlé skutky, ktoré sme spáchali?

Som názoru, že veľa ľudí si niekedy uvedomuje, aký dopad môže mať ich konanie, na druhej strane však necítia povinnosť prebrať zaň spomínanú zodpovednosť. Takto to funguje v bežnom svete, prečo by to v mediálnej sfére malo fungovať inak? Nechcem hovoriť o žurnalistoch či redaktoroch, ktorí sú mentálne vyspelí a svoje remeslo robia naozaj profesionálne. Skôr sa chcem venovať tým, ktorí nemajú IQ vyššie ako priemerný študent našej fakulty. Bohužiaľ, takých nie je veľa. Nemusím študovať masmediálnu komunikáciu na to, aby som sa zarazila kvôli hrúbke v „serióznom“ printovom periodiku, zlej štylistike viet na oficiálnych webových  portáloch, výslovnosti moderátorky v rádiu či dievčati, ktoré ani nevie poriadne držať mikrofón a náhodou sa ocitla v reportáži v správach v primetime. Ako „zodpovedne“ na Vás pôsobí táto skutočnosť?

Pozrime sa na dnešné médiá. A venujme sa slovenským, pretože analýza celého sveta by bola obsiahla minimálne tak, ako príručka pre pochopenie ženskej logiky. Nehovorím, že slovenské médiá sa dajú vopchať na jednu A4, ale keďže všetci (ne)vieme, ako to na Slovensku funguje, myslím, že na zhrnutie by stačilo jedno slovo. Nefunguje.

Nielen to, že nemáme kvalitných žurnalistov, dovolím si tvrdiť, že postrádame ľudí, ktorí by si vôbec zaslúžili pomenovanie žurnalista. V našich médiách nájdete väčšinou samé mladé tváre, ktoré nemajú žiadne skúsenosti. Neviním ich, však skúsenosti treba niekde nazbierať. Na druhej strane, kde sú všetci ľudia, ktorí sú v tomto smere aspoň vzdelaní? Čudujme sa svete, pokiaľ budú školy prijímať tristo ľudí miesto šesťdesiatich, tých dvadsať schopných si radšej zbalí veci a odíde, akoby v budúcnosti mali pracovať s ľudmi, ktorých IQ nedosahuje ani bod mrazu.

Áno, ako vždy budem viniť systém a školstvo. Prijať toľko študentov, že v prípade zázraku, ktorý sa dá pomenovať ako žiadna absencia na prednáške, sa do vyučovacej miestnosti ani nezmestia len preto, aby škola mala financie… Dokončite si vetu podľa toho, čo sa Vám tam najviac hodí. Nezazlievam nič univerzitám, zazlievam všetko štátu. Odpovedzme si sami, koľko z absolventov si titul naozaj zaslúži? Však na vysokú už pomaly berú ľudí aj za pekný či škaredý úsmev.

Ako môžeme hovoriť o zodpovednosti v mediálnom svete, keď samotní „mediálci“ ani nevedia, či sa má slovu zodpovednosť rozumieť alebo chápať?